Žiadne poľské mesto sa nemôže pýšiť staršou písomnou zmienkou ako Kalisz. Táto zmienka je 1800 rokov stará. V 2. storočí pred naším letopočtom, grécky zemepisec Claudius Ptolemeus sa vo svojom "Náčrte zemepisu" osobitne zmieňuje o meste Calisia.

Toto mesto je totožné s dnešným Kaliszom. V staroveku viedla Kaliszom Jantárová cesta, spájajúca Rímske impérium s baltickým pobrežím. Už v tej dobe tu bola kupecká osada, kde sa rímski kupci zdržiavali na ceste na sever, za baltickým jantárom. Stopy usadlosti na území dnešného Kalisza sú omnoho staršie ako je Ptolemeova zmienka. Tieto siahajú 8 tisíc rokov pred náš letopočet - čo potvrdzujú archeologické nálezy - a pokračujú až do dnešných dní.

V priebehu dejín trápili mesto mnohé neštastia, ako mor, povodne, požiare a hrôzy vojen. Napriek tomu, mesto sa vždy vzchopilo, udržalo si svoju úroveň a získalo na význame. V 11. a 12. storočí sa Kalisz stal sídlom kastelána, v 13. storočí sa stal hlavným mestom vojvodstva a od 15 storočia bol krajským mestom. Často sa spomína na rovnakej úrovni ako Krakov, Poznaň, Gdaňsk, Lvov, ... Počas prvej pruskej nadvlády a Varšavského veľkovojvodstva, Kalisz bol hlavným mestom oblasti, v dobe Kongresového kráľovstva, pod ruskou nadvládou, bol krajským mestom, a od roku 1837 hlavným mestom gubernie. Po Prvej svetovej vojne sa stal sídlom správnej oblasti a v roku 1975 (do r. 1999) bol krajským mestom.

Stáročná tradícia otvorenosti a pohostinnosti je jednou z predností Kalisza, ktorá uľahčuje širokú spoluprácu mesta so zahraničnými mestami. Rozsiahle sú osobné styky medzi školskou mládežou, hudobníkmi, lekármi, učitelmi, úradníkmi, požiarnikmi, policajtmi, filatelistami a podnikatelmi. Kalisz udržiava blízke partnerské vzťahy s nasledovnými mestami: Hautmont vo Francúzsku (od r. 1958), Heerhugowaard v Holandsku, Erfurt a Hamm v Nemecku, Kamienec Podolski na Ukrajine, Preston a Southampton vo Velkej Británii, Adria v Taliansku, Martin na Slovensku a Tongeren v La Louvière v Belgicku.

Dôležité pamätníky: